Písmo sväté (Biblia) je neomylné a pravdivé Božie Slovo, síce ľuďmi napísané, ale inšpirované Duchom Svätým. To znamená, že Boh (Duch Svätý) viedol pisateľov, aby napísali to a len to, čo On sám chcel (2Pt 1:21; 2Tim 3:16a). Veríme teda v doslovnú inšpiráciu Biblie v originálnych textoch a pôvodných jazykoch, ktoré má večné trvanie (Mt 5:18, 24:35). Biblia sa skladá zo Starej zmluvy (39 kníh, slovenské vydania) a Novej zmluvy (27 kníh, slovenské vydania) a je naším jediným neomylným a dostatočným zdrojom poznania pre spasenie a posvätenie, jediným meradlom a autoritou našej viery života pravého kresťana (Ž 119:9,104-105; 2Tim 3:16-17). Preto neuznávame nijaké doplnky, ktoré by mali rovnakú autoritu, vážnosť a úctu ako Božie slovo – Biblia (Žid 4:12; Pr 30:6; Zj 22:18-19; 1Kor 4:6).
Jeden pravý Boh nám zjavil samého seba vo svojom Slove ako Boha Otca, Boha Syna (Ježiš Kristus) a Boha Svätého Ducha. Títo traja tvoria dokonalú jednotu a nie je možné ich od seba oddeliť ale ani navzájom stotožniť (Mt 28:19; Mt 3:16-17; 1Kor 8:6; Žid 1:8). Veríme, že Boží Syn Ježiš Kristus sa stal svojím narodením pravým človekom (Jn 1:14; Fil 2:7-8; Žid 2:14) a pritom ostal stále Bohom (Jn 1:1, Jn 20:28, Rim 9:5, Žid 1:8-12, 1Jn 5:20).
Boh stvoril všetko viditeľné i neviditeľné svojím slovom (Kol 1:16; Ž 33:6; Jn 1:1-3), a celý svet riadi svojou nevystihnuteľnou múdrosťou (Rim 11:33). Veríme, že Boh počas šiestich doslovných (24-hodinových) dní stvoril dokonalú a bezhriešnu zem, kde neboli smrť, porušenie, úpadok, vzbura alebo hriech. Celé stvorenstvo na zemi bolo dokonalým vyjadrením Božej vôle (1M 1:31). Evolučná teória, ktorá učí, že smrť súčasťou procesu vývinu života, protirečí základnému biblickému faktu, že smrť je dôsledkom hriechu: Rim 5:12-14.
Hriech, utrpenie a smrť vstúpili do Božieho dokonalého sveta ako výsledok prvej neposlušnosti a vzbury Adama a Evy voči Bohu. Tým človek stratil neporušenosť a spoločenstvo s Bohom, pre ktoré bol pôvodne stvorený. Kvôli tomuto prvotnému hriechu Adama sa všetci ľudia rodia ako oddelení od Boha, všetci sú hriešnikmi od chvíle narodenia, a to svojou prirodzenosťou i skutkom (Ž 51:7; Rim 5:12,17a,18a,19a). Tento svoj stav potvrdzujú svojim životom – bezbožnými skutkami – keď porušujú Boží zákon svojou svojvôľou (Rim 3:9-18,23). Preto si zaslúžia byť vydaní Božiemu súdu a večnej smrti, ktorá je výsledkom hriechu (Rim 6:23a).
Na každom človeku, ktorý nie je znovuzrodený (narodený zhora: Jn 3:3-7) preto (viď predchádzajúci bod) a pre neveru v Krista spočíva Boží hnev (Ž 5:6; Ef 2:1-3; Jn 3:36).
Evanjelium je radostná zvesť o tom, že Božia láska sa voči hriešnikom zjavila v Kristovi, „lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3:16; Mt 1:21b; Ef 2:4-7; Ef 5:25b; Jn 10:11; 1Jn 4:10). Boh Otec dal svojho jediného milovaného Syna Ježiša Krista ako zástupnú obeť za hriechy ľudí, aby tak bola naplnená Božia spravodlivosť, ktorá hovorí, že každý hriech musí byť potrestaný (2Kor 5:21, Židom 9:22). A tak tento trest na miesto ľudí zniesol dobrovoľne Boží Syn Pán Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži, aby mohli byť ľudia zachránení od večného utrpenia kvôli svojim hriechom. (Rim 3:21-25, Ef 2:4-7, Ján 10:10-11, Kol 1:19-22)
Spasenie – záchrana od odsúdenia a večného utrpenia človeka v odlúčení od Boha – sa deje
• ospravedlnením človeka od Boha
• kvôli obeti Ježiša Krista a
• je celé z milosti
• len skrze samotnú vieru človeka (Ef 2:8-9; Rim 4:5; Rim 11:6; Fil 3:9; Tit 3:5),
• v dokonalé a dokončené dielo Pána Ježiša Krista (Kristova smrť na kríži za hriechy ľudí),
• ktoré Ježiš Kristus vykonal raz a navždy (2Kor 5:21, Žid 7:27, 9:24-28, Žid 10:10-12,14), a
• ktorého výsledkom je večný život v Kristu Ježišovi takto veriaceho človeka.
Človek uverí Božiemu slovu, že je hriešny, že svojím doterajším životom urážal Boha, a to tým, že žil svojvoľne, tzn. bez toho, aby pravdivo poznal Boha a žil v súlade s Jeho vôľou zjavenou v Jeho Slove – v Biblii. Človek tento svoj život a svoje hriechy úprimne z celého srdca ľutuje a túži žiť v súlade s Božou vôľou na Božiu slávu podľa Jeho Slova.
Ospravedlnenie znamená, že kajúci hriešnik (viď predchádzajúci bod) je zbavený všetkých svojich hriechov a je počítaný (považovaný) pred Bohom za spravodlivého (Rim 4:5-8), a to výlučne na základe viery v zástupnú smrť samotného Ježiša Krista (Rim 3:22-26; Rim 8:3; 1Kor 15:3; Kol 2:13-14; 1Pt 2:24; 1Pt 3:18).
Každý človek, ktorý chce byť spasený, sa musí znovuzrodiť – znova (zhora) sa narodiť (Jn 3:3-7; 1Pt 1:3). Znovuzrodený človek je každý človek, ktorý bol ospravedlnený vierou (viď prechádzajúci bod). Znovuzrodenie sa teda deje skrze vieru (Jn 1:12-13; 1Jn 5:1) v evanjelium, v Božie slovo (Jk 1:18; 1Pt 1:23). Takto znovuzrodený človek sa stáva Božím dieťaťom (Jn 1:12-13) a znovuzrodením je duchovne začlenený (pokrstený Duchom Svätým: 1Kor 12:13) do Kristovho neviditeľného tela – cirkvi Kristovej, ktorú tvoria všetci znovuzrodení ľudia po celom svete. Znovuzrodením človeka Boh mení jeho vnútro – jeho prirodzenosť: oživuje duchovne mŕtveho človeka (Ef 2:5-6), dáva človeku do jeho vnútra Ducha Svätého (človek sa stáva príbytkom Svätého Ducha – 1Kor 3:16, 6:19), a týmto všetkým dáva človeku schopnosť poslúchať Boha (1Jn 2:29) a žiť na Božiu slávu (Ef 2:10).
Znovuzrodený človek vierou môže vedieť, že má vierou v zástupnú obeť Ježiša Krista odpustené všetky svoje hriechy a darovaný večný život, a takto môže mať istotu spasenia, tzn. istotu večného života, na základe svedectva Písma (1Jn 5:11-13) a svedectva Božieho Ducha (Rim 8:16).
Každý znovuzrodený veriaci v Pána Ježiša je chrámom Ducha Svätého (1Kor 3:16, 6:19), lebo je obdarený prebývaním Ducha Svätého (viď prechádzajúci bod) a darmi Ducha Svätého(1Kor 3:16, 1Kor 12.kap.; Rim 12:4-8). Ovocie Ducha Svätého je výsledkom Jeho pôsobenia a poslušnosti veriacich (Gal 5:16-26; Ef 2:10).
Všetci veriaci v Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa sa majú dať pokrstiť ponorením do vody (krst = gr. baptizó = ponorenie) v meno Otca i Syna i Svätého Ducha (Mt 28:19).
Krst je:• vedomím aktom poslušnosti veriaceho človeka Božiemu Slovu (Sk 2:37-38), • verejným vyznaním znovuzrodenia a viery v Kristovu obeť zmierenia (Sk 8:37), • symbolom očistenia od hriechov (Sk 2:38, 22:16) a • vyznaním toho, že veriaci človek zomrel hriechu a je postavený do nového života (Rim 6:3-4; Kol 2:12). To znamená, že krst symbolizuje ako ospravedlnenie, tak aj posvätenie (Rim 6:4).
Neveríme na znovuzrodenie krstom, tzn. že neveríme, že kresťanom (príslušníkom Kristovej cirkvi, Božieho ľudu, občanom Božieho kráľovstva, znovuzrodeným, zachráneným) sa stávame prostredníctvom vodného krstu.
je len pre znovuzrodených kresťanov, a každý takýto veriaci sa má zúčastňovať na večeri Pánovej (Sk 2:42,46), ktorá je symbolom, pripomenutím a vyznaním toho, že náš Pán dal samého seba ako výkupné za hriechy ľudí (1Kor 11:23-29, 1Kor 10:16-17).
Spasenie je možné len skrze Pána Ježiša Krista a mimo Neho neexistuje žiadna iná ľuďmi zvolená cesta k jedinému pravému Bohu (Jn 14:6; Sk 4:12) ani neexistuje iný prostredník medzi Bohom a človekom (1Tim 2:5). Všetky náboženstvá celej zeme majú byť preto počítané za nič vo svetle zjavenia evanjelia Ježiša Krista, ktoré nás učí, že jednoduchá viera v dokončené dielo Krista samého je tá spasiteľná viera.
Skutky apoštolov 17:11-12