Vyznanie viery

Biblia

Písmo sväté (Biblia) je neomylné a pravdivé Božie Slovo, síce ľuďmi napísané, ale inšpirované Duchom Svätým. To znamená, že Boh (Duch Svätý) viedol pisateľov, aby napísali to a len to, čo On sám chcel (2Pt 1:21; 2Tim 3:16a). Veríme teda v doslovnú inšpiráciu Biblie v originálnych textoch a pôvodných jazykoch, ktoré má večné trvanie (Mt 5:18, 24:35). Biblia sa skladá zo Starej zmluvy (39 kníh, slovenské vydania) a Novej zmluvy (27 kníh, slovenské vydania) a je naším jediným neomylným a dostatočným zdrojom poznania pre spasenie a posvätenie, jediným meradlom a autoritou našej viery života pravého kresťana (Ž 119:9,104-105; 2Tim 3:16-17). Preto neuznávame nijaké doplnky, ktoré by mali rovnakú autoritu, vážnosť a úctu ako Božie slovo – Biblia (Žid 4:12; Pr 30:6; Zj 22:18-19; 1Kor 4:6).

Trojjediný Boh

Jeden pravý Boh nám zjavil samého seba vo svojom Slove ako Boha Otca, Boha Syna (Ježiš Kristus) a Boha Svätého Ducha. Títo traja tvoria dokonalú jednotu a nie je možné ich od seba oddeliť ale ani navzájom stotožniť (Mt 28:19; Mt 3:16-17; 1Kor 8:6; Žid 1:8). Veríme, že Boží Syn Ježiš Kristus sa stal svojím narodením pravým človekom (Jn 1:14; Fil 2:7-8; Žid 2:14) a pritom ostal stále Bohom (Jn 1:1, Jn 20:28, Rim 9:5, Žid 1:8-12, 1Jn 5:20).

Historické stvorenie

Boh stvoril všetko viditeľné i neviditeľné svojím slovom (Kol 1:16; Ž 33:6; Jn 1:1-3), a celý svet riadi svojou nevystihnuteľnou múdrosťou (Rim 11:33). Veríme, že Boh počas šiestich doslovných (24-hodinových) dní stvoril dokonalú a bezhriešnu zem, kde neboli smrť, porušenie, úpadok, vzbura alebo hriech. Celé stvorenstvo na zemi bolo dokonalým vyjadrením Božej vôle (1M 1:31). Evolučná teória, ktorá učí, že smrť súčasťou procesu vývinu života, protirečí základnému biblickému faktu, že smrť je dôsledkom hriechu: Rim 5:12-14.

Pád človeka

Hriech, utrpenie a smrť vstúpili do Božieho dokonalého sveta ako výsledok prvej neposlušnosti a vzbury Adama a Evy voči Bohu. Tým človek stratil neporušenosť a spoločenstvo s Bohom, pre ktoré bol pôvodne stvorený. Kvôli tomuto prvotnému hriechu Adama sa všetci ľudia rodia ako oddelení od Boha, všetci sú hriešnikmi od chvíle narodenia, a to svojou prirodzenosťou i skutkom (Ž 51:7; Rim 5:12,17a,18a,19a). Tento svoj stav potvrdzujú svojim životom – bezbožnými skutkami – keď porušujú Boží zákon svojou svojvôľou (Rim 3:9-18,23). Preto si zaslúžia byť vydaní Božiemu súdu a večnej smrti, ktorá je výsledkom hriechu (Rim 6:23a).

Boží hnev na hriešnikov

Na každom človeku, ktorý nie je znovuzrodený (narodený zhora: Jn 3:3-7) preto (viď predchádzajúci bod) a pre neveru v Krista spočíva Boží hnev (Ž 5:6; Ef 2:1-3; Jn 3:36).

Evanjelium (Božia láska a Kristova smrť)

Evanjelium je radostná zvesť o tom, že Božia láska sa voči hriešnikom zjavila v Kristovi, „lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3:16; Mt 1:21b; Ef 2:4-7; Ef 5:25b; Jn 10:11; 1Jn 4:10). Boh Otec dal svojho jediného milovaného Syna Ježiša Krista ako zástupnú obeť za hriechy ľudí, aby tak bola naplnená Božia spravodlivosť, ktorá hovorí, že každý hriech musí byť potrestaný (2Kor 5:21, Židom 9:22). A tak tento trest na miesto ľudí zniesol dobrovoľne Boží Syn Pán Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži, aby mohli byť ľudia zachránení od večného utrpenia kvôli svojim hriechom.  (Rim 3:21-25, Ef 2:4-7, Ján 10:10-11, Kol 1:19-22)

Spasenie

Spasenie – záchrana od odsúdenia a večného utrpenia človeka v odlúčení od Boha – sa deje
• ospravedlnením človeka od Boha
• kvôli obeti Ježiša Krista a
• je celé z milosti
• len skrze samotnú vieru človeka (Ef 2:8-9; Rim 4:5; Rim 11:6; Fil 3:9; Tit 3:5),
• v dokonalé a dokončené dielo Pána Ježiša Krista (Kristova smrť na kríži za hriechy ľudí),
• ktoré Ježiš Kristus vykonal raz a navždy (2Kor 5:21, Žid 7:27, 9:24-28, Žid 10:10-12,14), a
• ktorého výsledkom je večný život v Kristu Ježišovi takto veriaceho človeka.

Pokánie

Človek uverí Božiemu slovu, že je hriešny, že svojím doterajším životom urážal Boha, a to tým, že žil svojvoľne, tzn. bez toho, aby pravdivo poznal Boha a žil v súlade s Jeho vôľou zjavenou v Jeho Slove – v Biblii. Človek tento svoj život a svoje hriechy úprimne z celého srdca ľutuje a túži žiť v súlade s Božou vôľou na Božiu slávu podľa Jeho Slova.

Priebeh a podstata ospravedlnenia

Ospravedlnenie znamená, že kajúci hriešnik (viď predchádzajúci bod) je zbavený všetkých svojich hriechov a je počítaný (považovaný) pred Bohom za spravodlivého (Rim 4:5-8), a to výlučne na základe viery v zástupnú smrť samotného Ježiša Krista (Rim 3:22-26; Rim 8:3; 1Kor 15:3; Kol 2:13-14; 1Pt 2:24; 1Pt 3:18).

Znovuzrodenie (narodenie sa zhora) a krst Duchom Svätým

Každý človek, ktorý chce byť spasený, sa musí znovuzrodiť – znova (zhora) sa narodiť (Jn 3:3-7; 1Pt 1:3). Znovuzrodený človek je každý človek, ktorý bol ospravedlnený vierou (viď prechádzajúci bod). Znovuzrodenie sa teda deje skrze vieru (Jn 1:12-13; 1Jn 5:1) v evanjelium, v Božie slovo (Jk 1:18; 1Pt 1:23). Takto znovuzrodený človek sa stáva Božím dieťaťom (Jn 1:12-13) a znovuzrodením je duchovne začlenený (pokrstený Duchom Svätým: 1Kor 12:13) do Kristovho neviditeľného tela – cirkvi Kristovej, ktorú tvoria všetci znovuzrodení ľudia po celom svete. Znovuzrodením človeka Boh mení jeho vnútro – jeho prirodzenosť: oživuje duchovne mŕtveho človeka (Ef 2:5-6), dáva človeku do jeho vnútra Ducha Svätého (človek sa stáva príbytkom Svätého Ducha 1Kor 3:16, 6:19), a týmto všetkým dáva človeku schopnosť poslúchať Boha (1Jn 2:29) a žiť na Božiu slávu (Ef 2:10).

Istota spasenia

Znovuzrodený človek vierou môže vedieť, že má vierou v zástupnú obeť Ježiša Krista odpustené všetky svoje hriechy a darovaný večný život, a takto môže mať istotu spasenia, tzn. istotu večného života, na základe svedectva Písma (1Jn 5:11-13) a svedectva Božieho Ducha (Rim 8:16).

Pôsobenie Svätého Ducha

Každý znovuzrodený veriaci v Pána Ježiša je chrámom Ducha Svätého (1Kor 3:16, 6:19), lebo je obdarený prebývaním Ducha Svätého (viď prechádzajúci bod)  a darmi Ducha Svätého(1Kor 3:16, 1Kor 12.kap.; Rim 12:4-8). Ovocie Ducha Svätého je výsledkom Jeho pôsobenia a poslušnosti veriacich (Gal 5:16-26; Ef 2:10).

Krst vodou nového veriaceho

Všetci veriaci v Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa sa majú dať pokrstiť ponorením do vody (krst = gr. baptizó = ponorenie) v meno Otca i Syna i Svätého Ducha (Mt 28:19).
Krst je:• vedomím aktom poslušnosti veriaceho človeka Božiemu Slovu (Sk 2:37-38), • verejným vyznaním znovuzrodenia a viery v Kristovu obeť zmierenia (Sk 8:37), • symbolom očistenia od hriechov (Sk 2:38, 22:16) a • vyznaním toho, že veriaci človek zomrel hriechu a je postavený do nového života (Rim 6:3-4; Kol 2:12). To znamená, že krst symbolizuje ako ospravedlnenie, tak aj posvätenie (Rim 6:4).
Neveríme na znovuzrodenie krstom, tzn. že neveríme, že kresťanom (príslušníkom Kristovej cirkvi, Božieho ľudu, občanom Božieho kráľovstva, znovuzrodeným, zachráneným) sa stávame prostredníctvom vodného krstu.

Večera Pánova

je len pre znovuzrodených kresťanov, a každý takýto veriaci sa má zúčastňovať na večeri Pánovej (Sk 2:42,46), ktorá je symbolom, pripomenutím a vyznaním toho, že náš Pán dal samého seba ako výkupné za hriechy ľudí (1Kor 11:23-29, 1Kor 10:16-17).

Nemožnosť inej cesty spasenia

Spasenie je možné len skrze Pána Ježiša Krista a mimo Neho neexistuje žiadna iná ľuďmi zvolená cesta k jedinému pravému Bohu (Jn 14:6; Sk 4:12) ani neexistuje iný prostredník medzi Bohom a človekom (1Tim 2:5). Všetky náboženstvá celej zeme majú byť preto počítané za nič vo svetle zjavenia evanjelia Ježiša Krista, ktoré nás učí, že jednoduchá viera v dokončené dielo Krista samého je tá spasiteľná viera.

A tí v Berei boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a skúmali písma každý deň, či je tomu tak. A tak uverili mnohí z nich, i gréckych žien popredných i mužov uveril nemalý počet.

Skutky apoštolov 17:11-12